Štokholm/Paríž/Bratislava
22. októbra (TASR) - Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku
1901 a stalo sa len dvakrát, že si ju laureáti odmietli prevziať. Prvým
bol v roku 1958 ruský, resp. v sovietsky spisovateľ Boris Pasternak,
ktorý literárne ocenenie odmietol po nátlakom totalitnej sovietskej
moci. O šesť rokov neskôr, ale na základe slobodného rozhodnutia, cenu
odmietol francúzsky spisovateľ, filozof a zakladateľ existencializmu
Jean-Paul Sartre. Od jeho rozhodnutia, ktoré zdôvodnil aj vo vtedajšej
francúzskej tlači, uplynie v utorok 22. októbra 60 rokov.
Na rozdiel od Sartra Nobelovu cenu za literatúru neodmietol ďalší
významný predstaviteľ existencializmu, francúzsky spisovateľ Albert
Camus, ktorý sa laureátom stal v roku 1957. Mal vtedy 44 rokov a dovtedy
iba britský spisovateľ Rudyard Kipling dostal toto prestížne ocenenie v
mladšom veku - ako 42-ročný. Švédska akadémia, ktorá 22. októbra 1964
oznámila laureáta Nobelovej ceny za literatúru, ostala zaskočená z
nekompromisného Sartrovho postoja. Patrón existencializmu a politický
aktivista v stanovisku uviedol, že hlboko ľutuje skutočnosť, že sa jeho
postoj stal škandálom, ale vyznamenania všeobecne odmieta.
V denníku Jean-Paul Sartre ďalej napísal, že Švédsku akadémiu o svojom
možnom postoji informoval už 15. októbra 1964 v liste, ktorý napísal
potom, ako sa v literárnej prílohe denníka Le Figaro dozvedel, že
rozhodnutie Švédskej akadémie smeruje k jeho menu. Domnieval sa, že po
liste už nebude akadémia s ním ako laureátom počítať. "V tom čase som
si nebol vedomý toho, že Nobelova cena sa udeľuje bez konzultácie s
názorom príjemcu, a veril som, že je čas zabrániť tomu, aby sa tak
stalo. Teraz však chápem, že keď Švédska akadémia urobí rozhodnutie,
nemôže ho následne odvolať," uviedol v Le Monde. V denníku ďalej
napísal, že cenu odmietol preto, lebo vždy odmietal oficiálne
vyznamenania. Ako príklad uviedol odmietnutie Radu čestnej légie z roku
1945.
Odmietavý postoj vysvetlil aj svojím chápaním koncepcie spisovateľovej
práce. Spisovateľ, ktorý zaujíma politické, spoločenské alebo literárne
stanoviská, musí podľa neho konať iba vlastnými prostriedkami - teda
písaným slovom. "Všetky vyznamenania, ktoré môže dostať, vystavujú čitateľov tlaku, ktorý nepovažujem za žiaduci," napísal v stanovisku. Spisovateľ sa podľa neho nemôže transformovať na inštitúciu.
Jean-Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Detstvo prežil spolu
s matkou u starých rodičov, príbuzných významného lekára a humanistu
Alberta Schweitzera. Po skončení vysokoškolského štúdia si zvolil dráhu
stredoškolského profesora filozofie. Počas druhej svetovej vojny a za
okupácie Francúzska nacistickým Nemeckom, sa aktívne zapojil do hnutia
Odporu.
V roku 1945 zanechal pôvodné povolanie a spolu s Merleau-Pontym založil
ľavicovo orientovanú revue Les Temps modernes, čím vstúpil do povedomia
verejnosti nielen ako filozof slobody, ale aj ako publicista a politicky
angažovaný intelektuál. Nakrátko sa priklonil aj ku Komunistickej
strane Francúzska. V roku 1952 sa však komunistami rozišiel potom, ako
strana podrobila existencializmus ostrej kritike.
Počas májových demonštrácií v Paríži v roku 1968 sa pridal na stranu
študentov vyjadrujúcich nespokojnosť s pomermi na francúzskych
univerzitách, pričom kritizoval postoj komunistickej strany voči
študentskému hnutiu. Strane adresoval aj výčitku, že nevyužila revolučný
potenciál stelesnený v ľavicových študentoch pre posilnenie moci
robotníckej triedy.
Tento moment ho následne podnietil k príklonu k ultraľavicovým
zoskupeniam, predovšetkým k maoistom, s ktorými po istý čas diskutoval o
otázke moci. V tomto období sa kriticky staval aj k sovietskemu režimu.
V auguste 1968 odsúdil okupáciu Československa sovietsku armádou resp.
vojskami Varšavskej zmluvy.
Sartre je autorom významných filozofických diel Bytie a ničota (L'Etre
et le Néant, 1943) a Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme
est un humanisme, 1946).
Pozornosť však vzbudil ešte predtým románom Nevoľnosť (La Nausée) z roku
1938, ktorý predstavoval prvý prienik existencializmu do francúzskej
umeleckej literatúry. O rok neskôr vydal pod názvom Múr (Le Mur) aj
nemenej legendárnu zbierku piatich noviel.
K Sartrovým kľúčovým dielam patrí aj autobiografická kniha Slová (Les
Mots, 1964) či drámy Muchy (Les Mouches, 1943) alebo S vylúčením
verejnosti (Huis-clos, 1944).
Jean-Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži vo veku 74 rokov. Jeho
dlhoročnou partnerkou bola francúzska spisovateľka, filozofka a
feministka Simone de Beauvoirová, s ktorou v novembri 1963 navštívil aj
Bratislavu. Zúčastnili sa na diskusii v bratislavskom hoteli Carlton, na
ktorej boli prítomní mnohí predstavitelia vtedajšej slovenskej
inteligencie.